O pôvode a začiatkoch rodiny Hudzík a ich vzájomných vzťahoch v Štiavniku možno hovoriť v dohadoch, odvíjajúcich sa od viac menej spoľahlivých doložených informácií.
Už historik Spiša Ján Vencko spomína vo svojom diele Dejiny štiavnického opátstva, že meno Chudzik sa objavuje v obci Štiavnik na chotárnych listoch už v roku 1616. Z doteraz vyskytujúcich sa priezvisk v Štiavniku je teda najstaršie.
Tieto chotárne listy aj usporiadal v archíve štiavnickeho kaštiela pod názvom METALLES pod č. VII a VII, avšak po udalostiach jednak z roku 1927 (vyhorenie kaštiela) a jednak z roku 1950 (bartolomejská noc) ich už asi niet a nemožno z nich čerpať. Každopádne meno Chudzik je skôr meno poľského pôvodu, než slovenského.
Potvrdzuje to i tá skutočnosť, že bydliská osôb z tohto rodokmeňa sa v prevažnej miere kryjú s údajmi o výskyte priezvisk z webovej stránky (viď slovniky.juls.savba.sk). Výnimka, ktorá narúša jedinečnosť štiavnických Hudzíkovcov na Slovensku sú Hudzíkovci pochádzajúci z okolia Markušoviec. Ich predok Jozef Chudzik však taktiež, ako prapredok štiavnických Hudzíkovcov, pochádzal z Poľska. Zo surfovania po internete viem, že pochádzal z mesta Moszczenice ležiaceho blízko slovenských hraníc a v roku 1870 prišiel bývať do Markušoviec.
Priezvisko Chudzik sa v prvopočiatkoch dokumentoch aj užívalo (či už v urbári z roku 1657, v daňových súpisoch ešte aj v roku 1738). Postupne sa však pod vplyvom spišského nárečia (dobrú huť, hleb a pod.) zmenilo na Hudzik.
Potvrdenie hypotézy, že Hudzíkovci majú pôvod v Poľsku, nám dáva aj sám historik Vencko, keď vo svojich Dejinách štiavnického opátstva píše, že potom, čo sa v roku 1531 vlastníkom štiavnického panstva stal Hieroným Laský (t.j. poľský šľachtic v službách Jána Zápoľského) jeho pobočník Matej Lobocký, tiež poľského pôvodu, priviedol na štiavnické panstvo mnoho poľských osadníkov.
Mám za to, že vtedy, teda v polovici 16 stor. prišli do Štiavnika i prví Hudzíkovci. Tu sa postupne asimilovali a slovakizovali, veď priezviská, ktoré vtedy v Štiavniku boli, hovoria jednoznačne, že Štiavnik bol Slovákmi obývaná dedina (napr. Jastrab, Vrábeľ, Miškov, Pecmenič a pod.). Skutočnosť, že Hudzikovci boli pôvodnými obyvateľmi Štiavnika pred rokom 1531 (t.j. pred vypálením kláštora cistercitov) považujem za nepravdepodobnú.
Priezvisko Hudzík sa užívalo v priebehu dejín v rôznych podobách, na začiatku Chudzik, neskôr Hudik, Chudik, Hudyik. Od pol. 19. stor. sa trvale užíva v súčasnej podobe Hudzik resp. Hudzík.