Ako som už spomínal, prví Hudzíkovci prišli do Štiavnika z Poľska po vyhorení a zániku cisterciánskeho kláštora zhruba v polovici 16. storočia.
Okrem nepriameho dôkazu, že v Štiavniku boli Hudzíkovci už v roku 1616, ktorý máme z Venckových dejín, prvé priame písomné zmienky o Hudzíkovcoch sú z urbára štiavnického panstva z roku 1657 (dostupné na www.arcanum.mol.hu). Zo štiavnických priezvisk z roku 1616, ktoré uvádza Vencko vo svojom diele, a ktoré sú uvedené v tomto urbári z roku 1657, zostali iba dve priezviská — Hajduk a Chudzik. Rodina Vrábeľ zrejme práve po meči vymrela.
Možno usudzovať, že mor z roku 1622 bol azda najväčšou pohromou, ktorú kedykoľvek postihol Štiavnik a ktorému zrejme padla za obeť drvivá väčšina obyvateľstva. V súpise z roku 1635 je evidovaných celkovo 42 domov — z toho 26 sedliackych a 16 želiarskych, pričom 6 sedliackych a 2 želiarske domy sú opustené. Zemepán Žigmund Thokoly usádza nových sedliakov a z urbára z roku 1657 možno vyvodiť 50 sedliackych a 20 želiarskych domov. Možno nájsť i také priezviská ako Sedmak, Chripko, Martinko či Slivka.
Urbár z roku 1657
V uvedenom urbári z roku 1657 vystupujú Michal Chudzík a Andrej Chudzík ako sedliaci. Pri Michalovi je uvedené, že mal jedného syna, 4 kone, 5 kráv a 4 voly resp. aj býky. Michal bol bohatý sedliak s celým dvorom lúk a rolí, ktorých v celom štiavnickom panstve (t. j. Štiavnik, Hranovnica, Kubachy, Kravany, Vikartovce, Nižná Šuňava) nebolo viac než desať. Pri Andrejovi je zas uvedené, že nemal syna a že mal 2 kone, 6 kráv a 4 voly/býky. Bol trojštvrťovým sedliakom. Z uvedeného vyplýva, že obidvaja patrili medzi „majetnejších“ obyvateľov obce.
Obidve mená sa vyskytujú aj v súpisoch z rokov 1673 a 1678, vyhotovených v súvislosti s konfiškáciou majetku Žigmunda Thokoly kvôli jeho účasti na Vesselényiho sprisahaní. V zápise z roku 1678 sa pri Andrejovi vyskytuje aj meno Nicolaus. Keďže Andrej nemal syna, mohlo ísť buď o jeho najmladšieho brata, resp. o jeho synovca — druhá možnosť sa mi zdá pravdepodobnejšia so zreteľom na vývoj ich pozemkovej držby. Andrej s Mikulášom boli v danom súpise už iba štvrtinovými sedliakmi.
Michal uvedený v súpisoch z rokov 1673 a 1678 je pravdepodobne už syn predchádzajúceho Michala, pričom v súpise z roku 1673 vystupuje ako iudex — teda ako richtár. Michal stále patril medzi „bohatších“ obyvateľov obce a stále bol celodvorovým sedliakom, hoci výmera obhospodarovanej pôdy sedliakmi sa zmenšila z 31,5 na 24 celých „starých“ sedliactiev.
Michal a Mikuláš zakladajú dve základné vetvy rodu Hudzík — vetvu „Čierny“ a vetvu „Biely“. Mikuláš zostáva bývať na Hudzíkovcom dvore. Michal prechádza bývať na hajdukovský dvor pod cintorínom.
Po povstaní Imricha Thokoly (1678–1685)
Po povstaní Imricha Thokoly, synovca Žigmunda Thokoly, sa situácia poddaných — vrátane štiavnických — veľmi zhoršila. S presunom vojsk vždy súviselo i vypuknutie moru; aj v roku 1679 postihol Spiš mor, nevynímajúc zrejme ani Štiavnik. Z daňového súpisu z roku 1686 bolo z 24 celých sedliactiev až 16 ¼ prázdnych.
V súpise z roku 1700 vystupuje ako Hudzík iba Andrej, zrejme Mikulášov syn, ako trojosminový sedliak. Z 38 sedliakov v Štiavniku boli až 35 trojosminoví sedliaci; iba Ján Kužma, Andrej Pavlík a Šimon Kaňa boli celí sedliaci. Z vetvy Michalovcov potomkovia nie sú známi — zrejme Michal richtár už nežil a ani jeho syn. V dikálnom súpise z roku 1704–7 sa spomína iba Andrej Hudzík, ktorý vymeranú daň vo výške 6 dík patril tak medzi „strednú triedu“ v rámci obce.
Rákociho povstanie (1704–1711)
Rákociho povstanie bolo pre poddaných ďalšou katastrofou. V roku 1710 vypukol mor, ktorému v Štiavniku podľahla vyše tretina obyvateľov. V súpise z roku 1715 nie je z Hudzíkovcov zaznamený nik. V súpise z roku 1722 je usadlosť Hudzikovska uvedená ako opustená — nevedno prečo, pretože v následných súpisoch v tom istom dvore pokračujú ďalej Hudzíkovci z vetvy Biely, Andrejovi potomci.
V súpisoch z rokov 1729 a 1731 je na mieste, kde predtým figuroval Michal richtár, zaznamenaný Ján — zrejme jeho vnuk, nezachytený v súpisoch 1700 a 1704 pre detský vek. Na mieste pôvodného hudzíkovského domu figúruje Andrej Hudzík z vetvy Biely, zrejme syn Andreja Hudzíka st. V súpise z roku 1733 z miest vetvy Čierny už nefiguruje Ján, ale Juraj, zrejme brat. Spolu s ním ako daňovník vystupuje aj Pavol Lipták, zrejme ich švagor. V tomto súpise sa pri Andrejovi Hudzíkovi uvádza, že v súpise z roku 1719 bol evidovaný ako želiar.
Lokalizácia prvých domov Hudzíkovcov
Z najstarších súpisov z rokov 1657–1733 možno tiež situovať, kde boli prvé domy Hudzíkovcov. Pôvodný „Hudzíkovec“ bol zrejme poldvorové sedliactvo a stál približne v mieste, kde sa nachádzajú domy u Piloteka a Ladislava Vagaša. Michal Hudzík-Čierny richtár sa z „rodičovského“ domu odsťahoval a býval približne tam, kde sa nachádza dom rodiny Sedmak na rýnku a potom pod cintorínom — domy Vencko a javorský starý richtár. V rodičovskom dome zostal bývať Mikuláš a následne Andrej.
Neskoršie daňové súpisy o daňovníkoch domu Michala richtára mlčia a objavujú sa až v roku 1731 a neskôr 1733. Detailne tieto domy nemožno určiť, pretože zástavba nebola situovaná tak presne ako dnes. V daňovom súpise z roku 1738 pre Štiavnik je evidovaný iba daňovník pôvodného Hudzíkovca — Andrej Hudzík. Z vetvy Hudzík Čierny nie je spomínaný zase nikto; možno usudzovať, že Juraj Hudzík, podobne ako jeho brat Ján či ich otec, zomrel mladý.
Pred tereziánskym urbárom (1759–1760)
Z posledného daňového súpisu pred prijatím tereziánskeho urbáru, z roku 1759–1760, vieme, že Jozef Hudzík-Čierny býva už na Vyšnom konci. Jozef preberá poldvorové sedliactvo Gašparovi Ševcovi, približne v mieste, kde sa nachádza dom Renáty Jakubcovej. Mám za to, že Jozef bol synom Juraja Čierneho a zároveň vnukom Gašpara Ševca. Predpokladám, že po predčasnej smrti Juraja sa Jozefova matka vrátila k svojmu otcovi na Vyšný koniec a po jeho smrti preberá gazdovstvo mladý Jozef.
Synovia Andreja ml. Hudzíka-Bieleho — Jakub a Andrej — sú štvrtinoví sedliaci a bývajú v hudzíkovskej dedovizni na rýnku. Andrej zomiera mladý, vo veku 39 rokov. Zo záznamov z matrík — najmä svadobných — možno usudzovať, že Jakub a Andrej mali aj brata Imricha, ktorý prichádza bývať na Vyšný koniec na miesto, kde Hudzíkovci žijú dodnes — do domu akad. sochára Štefana Hudzíka. Za manželku mal Máriu Sedmákovú. Zrejme tam býval aj so štvrtým bratom Šimonom, ktorého existenciu som vyvodil len z matrík.