Z urbára z roku 1771 sa možno dozvedieť, že v Štiavniku boli štyri rodiny Hudzíkovcov. Prvá — rodina Jozefa Čierneho bývajúceho hore na Vyšnom konci. Jozef bol poldvorový sedliak, ktorý bol v roku 1762 i richtárom.
Druhá rodina Imricha Bieleho bývala v mieste, kde rodina Hudzík-Biely býva dodnes. Imrich bol taktiež poldvorový sedliak. V pôvodnom rodičovskom dvore, zrejme už s dvoma domami, zostali bývať Jakub Biely a jeho švagriná Mária, vdova po Andrejovi — spolu tiež poldvoroví sedliaci.
Z urbára vyplýva, že poldvorové sedliactvo sa pretvorilo na trojštvrtinové a činilo cca 24 uhorských jutár rolí a lúk. Naši predkovia teda obhospodarovali cca 11–12 ha pôdy.
Jozef Čierny a jeho potomkovia
Jozef Čierny mal päť synov a dve dcéry — sedem detí máme matrične zachytených. V rodinnom dome zostal po Jozefovej smrti syn Jakub, ktorý figuruje v daňových súpisoch ako daňovník, a zrejme aj starší brat Jozef. Možnou verziou je, že starší Jozef sa oženil u Dulovičovcov, ktorí neskôr získali šlachtictvo.
Syn Andrej sa priženil do rodiny Krivjansky a v roku 1800 je zapísaný ako daňovník na Nižnom konci, približne tam, kde dnes býva rodina Slivka-Gažička. O štvrtom synovi Štefanovi nemám bližšie informácie — možno sa dal naverbovať, alebo zomrel mladý, resp. v roku 1789 počas epidémie červenej chrípky. Jeho úmrtie nie je zachytené v matrike. Piaty syn Juraj zomrel ako malý.
Staršia dcéra Anna sa vydala za Jána Janečka zo Spišského Hrušova a zakladá rodinu Hrušovských v Štiavniku — tá existovala do konca 19. storočia a dedilo sa v nej murárske remeslo z otca na syna. Mladšia dcéra Mária sa vydala za vdovca Jána Martinka-Solára Falanga. Ich manželstvo bolo bezdetné, no Ján mal dve dcéry z prvého manželstva.
Jakub Čierny (1761) a Jozef Čierny (cca 1757)
Jakub Čierny si berie za ženu Katarínu (1769), ktorej priezvisko zatiaľ nepoznám — najpravdepodobnejšie z Hranovnice, keďže sobáš nebol vykonaný v Štiavniku. Zomiera mladý v roku 1808. Vdova Katarína si hneď rok na to berie Andreja Kováča (1772), ktorý bol zrejme po matke vnukom Imricha Hudzíka Bieleho. Po svadbe odchádza so svojimi dvomi deťmi Jánom (1791) a Máriou (1798) do domu Hudzík-Biely na Vyšnom konci a v dome zostáva iba Jozef. Katarína s Andrejom Kováčom deti nemá. Po smrti strýka Jakuba Hudzíka Bieleho sa Andrej stáva gazdom, dokonca ešte pred Jakubovými synmi Michalom a Jánom, ktorí boli už ženatí.
Jozef Čierny (cca 1757) si berie Máriu Dulovičovú, dcéru najbohatšieho sedliaka v Štiavniku Jozefa (1724–1794), ktorý býval v dome, kde dnes býva rodina Michala Doláka. S ňou mal troch synov: Jozefa najml. (1785) a Pavla (1796). Vo vyšnom dome dvora zostáva Jozef, ktorý zomiera v roku 1852 ako sedliak. Pavlovi sa buď moc nedarilo, alebo bol slabomyseľný — každopádne upadol do želiarskeho, ak nie čeladníckeho stavu. Zobral si želiarku Annu Lapšanskú, ktorá zrejme po ťažkom pôrode zomrela v roku 1831. Ich deti boli obecnými pastiermi. Syn Ján (1830) zomrel v roku 1869 ako slobodný pastier v obecnej pastierni. Tretí syn Ján (1788) bol zrejme remeselníkom, ktorý odišiel do Stráže, kde sa aj oženil s Máriou Petrenčíkovou z Kubách.
Generácia po roku 1800 — rôzne osudy
Deťom Jakuba, Jozefa a Andreja Čierneho sa darilo rôzne — záviselo najmä od toho, či rodina mala pôdu a či rodičia nezomreli predčasne. Najlepšie bol na tom Jozef (1785), ktorý si zobral Máriu Jarošovú, dcéru krčmára a sedliaka Andreja Jaroša. Podľa celokrajinského súpisu z roku 1828 boli ešte stále trojštvrtinými sedliakmi, hoci väčšina takýchto rodín sa po zmene urbára z roku 1792 stala iba polovičnými a bola im odňatá pôda.
O vetve Hudzík-Čierny (t. j. Ondrik a Pajor) nemám v rokoch 1835–1850 dostatočné informácie. Úmrtie Jána (1791) Čierneho nie je ani zaznamenané v štiavnickej matrike — zomiera asi medzi rokmi 1835–1839.
Po Jánovej smrti zrejme štvrtinové sedliactvo preberá jeho bratranec Jozef najml. (1785), ktorého syn Michal umiera ani nie štyri roky po svadbe s Annou Slivkovou v roku 1843. Po smrti Jána vdova Katarína predáva dom — či už pre roztržky medzi dvoma rodinami bývajúcimi v spoločnom dvore, alebo pre finančnú núdzu po strate živiteľa.
Z Jánových synov Jána (1820) a Martina (1830) sa stali siroty. V dospelosti vystupujú už iba ako želiari. Dom č. 53 predali — najpravdepodobnejšie vymenili s Michalom Šusterom, nevlastným synom Michala Hudzíka (1774) od Imry. Michal Šuster si ako vdovec berie v roku 1851 za ženu Annu Hudzíkovú, dcéru Jozefa najml. (1785). Vo vedľajšom dome č. 54 bývala jej sestra Mária, od roku 1843 žijúca s Pavlom Šulíkom, a ich ďalšia sestra Zuzana, ktorá zostala slobodná.
Ján Čierny ml. (1820) a cholera roku 1855
V dome, kde predtým býval Michal od Imry a neskôr Michal Šuster, začína bývať Ján Čierny ml. (1820) so svojou ženou Zuzanou Petróciovou. Berú sa v roku 1845, no všetky ich štyri deti zomierajú malé. Sám Ján navyše zomiera mladý — v roku 1855 ako 35-ročný. V tomto roku zomrelo v Štiavniku 95 ľudí na choleru. Zuzana mala po ňom ešte dvoch mužov, ktorých oboch prežila.
Vdova Katarína z Drongovca si z výmeny domu zrejme zakúpila dom pod cintorínom — pravdepodobne dnešný dom Javorský starý richtár — a tam bývala spolu s dcérou Máriou (1825) a synom Martinom (1830). V tomto dome zomrela v roku 1860. Majiteľom domu sa podľa predkomasačnej knihy z roku 1863 stal Martin (1830). Zo sčítania ľudu z roku 1869 v uvedenom dome býva už Martinova prasesternica Mária Hudzíková (1841) — nemanželská dcéra Márie Hudzíkovej (1817) — s rodinou, vydaná v roku 1868 za Jozefa Šulíka. Dcéra Mária (1825) sa vydala za Jozefa Šulíka (1832) v roku 1862 a zrejme sa z dediny odsťahovala.
Jánov syn Martin (nar. 1830) sa žení v roku 1856 so Zuzanou Slavkovskou (nar. 1832) a zakladá vetvy Pajor a Ondrik. Pomenovanie Hudzík od Čierneho sa používa od tej doby už len výnimočne. Presťahoval sa na Vyšný koniec do domu nevesty, kde Hudzíkovci bývajú dodnes.