Martin Hudzík (nar. 1830–1894) zostal po roku 1855, kedy vypukla v celej hornádskej kotline veľká cholera, z celej rozvetvenej rodiny Hudzík-Čierny sám ako jediný mužský potomok.
V roku 1860 pochoval svoju matku Katarínu Martinkovú. Zo sčítacích hárkov z roku 1869 sa dozvedám, že z otcovej — t. j. z Hudzík-Čierny — strany má v Štiavniku iba dve prasesternice: Máriu (1817) vydatú za Pavla Šulíka (nar. 1816) na Vyšnom konci a Alžbetu (1829) vydatú za Jána Sicára (nar. 1828) bývajúcu na Hôrke, v mieste kde dnes býva Jozef Šedivý.
V novembri 1856 si Martin berie Katarínu Slavkovskú (1832–1904). S ňou mal štyri deti: najstaršiu Máriu (1858–1865), ktorá ako sedemročná umiera, a troch synov — Andreja (1862–1918), ktorý zakladá vetvu Hudzík-Ondrik, a Martina (1869–1954), ktorý pokračuje vo vetve Hudzík-Pajor. Ako dvojročný zomrel syn Janko (1866–1868).
Dom č. 138 — Pajorovcov dvor
Z najstarších súpisov 1657–1731 nevyplýva presne, kto býval v uvedenom dvore. Zo súpisu z roku 1733 vyplýva, že daňovníkom je už Pavol Vencko, zrejme z Hranovnice, a zo súpisov 1759–1760 sú daňovníkmi Pavol Vencko ml. a Michal Martinko. Pôvodný dvor bol zrejme poldvorové sedliactvo, ktoré zahrňovalo aj susedný dom Javorských od Cvanigovca — potvrdzuje to aj priebeh hraníc pozemkov týchto domov.
Posledný z vetvy Vencko z Vyšného konca, Andrej Vencko, si zobral za manželku Zuzanu Slavkovskú. Keďže nemali asi žiadne dospelé deti, zobrali si k sebe Zuzaninho synovca Juraja Slavkovského. V roku 1828 si Juraj berie Zuzanu Kužmovú (nar. 1811 vo Vydrníku). V niektorých matričných záznamoch je označovaný ako biró — teda richtár. Zomrel okolo rokov 1847–1849.
So Zuzanou mali štyri deti, ktoré sa dožili dospelého veku: Annu (1834) vydatú za Jána Duloviča od Kubička, Jozefa (nar. 1846), Zuzanu (nar. 1837) vydatú za Michala Petróciho a najstaršiu Katarínu (nar. 1832), ktorá si zobral Martina Hudzíka — a tak sa Hudzíkovci dostávajú na súčasné miesto.
Martin a jeho švagor Jozef Slavkovský (1846) postavili súčasný dom v rokoch 1868–1869 na mieste predchádzajúceho, tiež murovaného, viditeľného na mape Štiavnika z roku 1854. Martin predal svoj dom na Hôrke prasesternici Márii (1841) a bývalému švagrovi Jozefovi Šulíkovi-Jončíkovi. Z tohto predaja — a možno aj z iných zdrojov — zrealizoval vyplatenie ostatných slavkovských dedičov a znovupostavenie nového domu. Martin a Jozef sa stali polovičnými spoluvlastníkmi štvrtinového sedliactva po Zuzane Slavkovskej.
Jozef Slavkovský zostal bývať v tomto dome asi do prvej vojny — jeho synovia sa z neho ešte ženili. Neskôr prešiel do rodičovského domu svojej manželky na rýnok, kde neskôr bývali Mičkovci a teraz rodina Kuffner.
Svadby a straty
V novembri 1884 žení Martin svojho prvého syna Andreja za Katarínu Martinkovú od Ondrika. Katarína je v čase vydaja za Andreja Hudzíka už bez otca Jozefa, ktorý ako mladý 34-ročný v decembri 1873 zomiera a zanechal ženu Annu Humenskú a tri dcéry — Katarínu, Máriu a Annu. Katarína ani nie do roka umiera, pravdepodobne pri pôrode 13. júna 1885 — zaujímavé je, že o tri dni predtým zomiera aj Andrejova stará mama Zuzana Slavkovská rod. Kužmová (nar. 1811).
Azda aj preto, že u Ondrika nemali mužskú ruku, a možno si už na Andreja zvykli, v novembri 1887 si Andrej berie Kataríninu sestru Máriu (1869–1940).
V novembri 1893 žení Martin svojho druhého syna Martina ml., ktorý si berie za ženu Máriu Martinko od Jošteka (1875). Martin ml. zostáva v rodičovskom dome. Spolu s Máriou majú 13 detí, z ktorých sa desať dožíva dospelosti — každý z nich, s výnimkou Anny, sa dožíva vyše osemdesiatky. Ako malí zomierajú Janko a Helenka ako dvo- a štvormesačné deti a Martin v roku 1908 ako takmer deväťročný.
Podľa rozprávania starého otca bol Martin šikovný chlapec, ktorý už v tom veku vedel postrojovať kone.
Amerika
Mimo tradičného roľníčenia a výroby šidiel si od konca 19. storočia aj Štiavničania chodili prirobiť do USA. Podľa rozprávania starého otca bol prastarý otec v Amerike dvakrát. Osobne mám zaznamenaný iba jeden pobyt — 7. marca 1907 prišiel do Baltimoru z Brém. V Amerike bol dvakrát aj Martin Hudzík-Biely (nar. 1882) — v decembri 1889 a februári 1907.
Do Ameriky odišiel aj Jozef Hudzík od Imry s manželkou Máriou Vagašovou — obaja tam aj ostali, rovnako ako jeho sestra Mária. Väčšina Štiavničanov odchádzala do Ohia, do mesta Youngstown (dnes približne 100 000-mestá aglomerácia), do baní, hutí, resp. k železnici. Niektorí však odchádzali aj do Pittsburgu či Clevelandu.
Prvá svetová vojna
Do života rodiny Martina ml. nepríjemne zasiahla prvá svetová vojna. O situácii v rodine počas nej nemám veľa informácií — viem, že Ján a Jozef Ondríkovci rukujú na front. Rukuje azda aj Ján Hudzík od Imry. Nakoniec aj sám Martin (nar. 1869) v polovici vojny ako 47-ročný rukuje na srbský front, kde podľa rozprávania starého otca vozil s oslom muníciu na líniu. Doma počas vojny zostáva Andrej, ženy a deti. Martinovi synovia Andrej i Ján sú ku koncu vojny už rúči mládenci.
Z prvej vojny starý otec spomínal jednu príhodu — v ich dome boli ubytovaní poľskí vojaci a jeden z nich si ho obľúbil a hombával ho na nohách.